opmèrkelik

Van Wiktionary

Mofers[bewirk]

Bieveugelik naamwaord[bewirk]

Lemma[bewirk]

opmèrkelik /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲ/

  1. (neet-standerd) óngebroekelike vorm van ↑opmirkelik
Raod

Deze vorm huuert m'n in 't Mofers ummer mieë, meh kump van oearsprónk neet veur in dit dialek. 't Gebroek daovan wuuert neet zozieër aafgeraoje, meh doren oearsprunkelike vorm te broeke kaltj me waal stielvolder Mofers.

Aafbraeking
  • op-mèr-ke-lik
Samestèlling

Verbuging[bewirk]

inkelvaad mieëvaad predikatief
mannelik vrouwelik ónziejig geslechtelik ónziejig
radikaal liaison radikaal liaison radikaal liaison radikaal liaison
positief sjrif opmèrkelike opmèrkeliken opmèrkelike opmèrkelik opmèrkelike opmèrkelik opmèrkelik
IPA /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲe/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲen/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲe/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲ/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪgʲ/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲe/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲ/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪgʲ/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲ/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪgʲ/
kómparatief sjrif opmèrkelikere opmèrkelikeren opmèrkeliker opmèrkeliker opmèrkeliker opmèrkeliker opmèrkelikert
IPA /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲərə/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲərən/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲər/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲər/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲər/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲər/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲər̥t/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲərd/
superlatief sjrif opmèrkelikste opmèrkeliksten opmèrkelikste opmèrkelikste opmèrkelikste opmèrkelikste opmèrkelikste
IPA /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkste/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪksten/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkste/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkste/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkste/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkste/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkste/
partitief sjrif opmèrkeliks
IPA /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪks/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪgz/
inkelvaad mieëvaad
flexieadverbiaal
(positief)
sjrif (wie) opmèrkeliks (toe) (wie) opmèrkelik (geer)
IPA /wì: ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪks tú:/ /wì: ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲ ʝ̊é:r/
flexieadverbiaal
(kómparatief)
sjrif (wie) opmèrkelikers (toe) (wie) opmèrkelikertj (geer)
IPA /wì: ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲər̥s tú:/ /wì: ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲər̥c ʝ̊é:r/

Biewaord[bewirk]

Neet-lemma[bewirk]

opmèrkelik /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲ/

  1. (neet-lemma) op 'n [↑] meneer
Aafbraeking
  • op-mèr-ke-lik

Verbuging[bewirk]

adverbiaal
radikaal liaison
positief sjrif opmèrkelik
IPA /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲ/ /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪgʲ/
kómparatief sjrif opmèrkeliker
IPA /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkʲər/
superlatief sjrif opmèrkelikste
IPA /ɒpmé̞r̥kʲe̽lɪkste/